Galéria vonku
GALÉRIA VONKU je dočasná vonkajšia galéria inštalovaná v Parku M. R. Štefánika. Autorkami výstavného systému sú architektky zo štúdia WOVEN.
Ivana Šateková
júl – december 2023
Ivana Šateková vo svojej tvorbe hľadá súčasnú podobu folklóru, ktorý bežne ukazuje skôr idylické scény, než to, čo sa v skutočnosti v krajine deje. Narúša zobrazenia tradičných ľudových zvykov a vytvára ich aktualizované podoby, čím reflektuje zaužívané stereotypy.
Dotýka sa tém ako domáce násilie, závisť, ohováranie, rasizmus a odmietanie iných kultúr, či spoločnosťou pozitívne prijímaný alkoholizmus.
Jej diela sú naratívne, nesú v sebe príbehy, ktoré rozpráva prostredníctvom postáv odetých v tradičných ľudových krojoch. Tie reprezentujú tradíciu, zvyk a v kontraste s predmetmi súčasnej spoločnosti podávajú krátku a jasnú kritiku. Nemoralizuje a nesúdi, ale komentuje s nadhľadom, humorom a iróniou.
Autorka využíva viacero výtvarných techník. Okrem maľby a kresby aj klasickú vyšivku, čím odkaz k tradíciám ešte umocňuje.
Vyštudovala maľbu na VŠVU v Bratislave. Je finalistkou ceny Essl Award 2013, a držiteľkou Ceny Nadácie Tatra banky z roku 2014. Kreslí aj v triu Dzive a spoluvytvára časopis pre deti Bublina.
Tomáš Turek: Baťa point
jún-júl 2023
Partizánske je so svojou baťovskou architektúrou a urbanizmom silným zážitkom nielen pre historikov*čky, ale je inšpirujúci pre kreatívcov*ky a umelcov*kyne. Zapôsobil aj na fotografa Tomáša Tureka, ktorý zdokumentoval baťovský poldom na Červenej ulici, po ukončení rekonštrukcie, ktorú realizovalo mesto Partizánske. Prázdne priestory poldomu sú na fotografiách Tomáša Tureka zhmotnením toho, čo predstavuje baťovská architektúra. Jasné, čisté a prísne línie ukazujú usporiadanosť baťovského spôsobu života. Života, ktorý má zrozumiteľné pravidlá a sľubuje modernú budúcnosť.
Tomáš Turek (1989) je fotograf, copywriter a žánrový chameleón. Spoločne s manželkou založil v Žiline kreatívny ateliér PRIESTOR, kde sa špecializuje na produktové fotografie, tvorí texty pre weby a marketingové kampane. Rád fotí domy, ľudí a hutné sklo, v tomto poradí. Stará sa o dvoch synov a čiernu mačku.
Boris Németh: Baťov(an)ci
august-október 2022
Premýšľali ste niekedy o tom, čo znamená, že ste sa narodili ako Partizánčanka, Partizánčan? Či vás to k niečomu predurčuje, či to vo vás zanechalo nejaké gény? Mnohé mestá skúmajú svoju identitu v archívnych dokumentoch starých stovky, ba až tisícky rokov. Nám stačí pozrieť sa o pár rokov späť, alebo sa len obzrieť okolo seba.
Medzi nami stále žijú ľudia, ktorí boli prvými obyvateľmi nášho mesta, budovali jeho domy, ulice, inštitúcie. Prichádzali z celého Slovenska za novým životom. Prichádzali, aby boli súčasťou niečoho výnimočného. Aby sa stali obyvateľmi Baťovian, v ktorých nájdu moderný život, dobre platenú prácu a budúcnosť.
Fotograf Boris Németh portrétoval Annu Polákovú, Emila Farbiaka, Karola Marka, Antona Jablonického a Jozefa Andrisa. Baťovancov od slova Baťovany a baťovcov od slova Baťa.
Boris Németh je fotograf pôsobiaci v časopise .týždeň ako fotoreportér, zároveň je učiteľom reportážnej fotografie na VŠVU. Vystavuje na Slovensku, ale aj v zahraničí. Okrem viacerých fotografických ocenení je zastúpený v zbierkach Slovenskej národnej galérie, Stredoeurópskeho domu fotografie Bratislava a Nadácie VÚB.
fotografie: Boris Németh
kurátorka, sprievodný text: Katarína Janíčková
text k fotografiám: Marian Jaslovský
PETRA LUKOVICSOVÁ: Nikto nie je čiernobiely
jún-júl 2022
Petra Lukovicsová je známa predovšetkým ako ilustrátorka, ktorej tvorbu môžete poznať z časopisu Slniečko, ale aj z kníh pre deti ako napr. Cesta na svet, experiment so Sofiou, City v city, Ham Ham atď.
Výstava v Galérii vonku predstavuje výber abstraktných obrazov z voľnej tvorby, ktorú pri tejto technike vníma ako vedľajší, oddychový či meditatívny proces popri práci na iných projektoch. Diela odrážajú momentálny stav a rozpoloženie autorky, alebo vznikli na základe zvolených okruhov: emócie, vzťahy, zmeny a iné, ktoré všetky reagujú na tému neurodiverzity.
Neurodiverzita je neoddeliteľnou súčasťou života autorky. A tak ako neurodiverzita, tak aj diela obsahujú celé spektrum farieb a odtieňov. V obrazoch stvárňuje jedinečnosť vo všetkých jej rozmeroch – temných aj žiarivých, jemnocitných a aj kruto priamych.
Neurodiverzita je rôznosť myslenia, prežívania a vnímania sveta okolo nás. Každý človek má svoj jedinečný spôsob premýšľania a prežívania reality, no neurodivergentní ľudia premýšľajú a vnímajú výrazne odlišné od väčšinovej
MYKOLA KOVALENKO: Pero je môj kalašnikov
apríl-máj 2022
„Mojím jazykom je moja práca, dizajn je môj život. Nie som politik, som grafik – a aj na to, čo sa deje, sa pozerám skôr očami obyčajného človeka.“
Mykola Kovalenko je grafický dizajnér pochádzajúci z juhovýchodnej Ukrajiny. Študoval na Kyjevskom inštitúte voľného a úžitkového umenia a dizajnu Mychajla Boyčuka. Pracoval v najväčších reklamných agentúrach Ukrajiny. Získal viac ako 150 ocenení. Od roku 2015 pôsobí v Bratislave.
Plagáty patria medzi Kovalenkovu voľnú tvorbu. Ide o angažované námety, ktorými upozorňuje na dôležité témy. Aktivisticky sa podieľal na putovnej výstave umelcov z rôznych krajín, ktorá vznikla ako reakcia na vraždu Jána a Martiny. V týchto dňoch však ide o jeho krajinu. Bráni ju perom, svojou angažovanou tvorbou, ktorú posiela do celého sveta.
“Chcel by som brániť Ukrajinu, aby to bola opäť slobodná, normálna krajina. Súbežne však rozmýšľam aj nad tým, aká je moja úloha tu. Čo môžem urobiť teraz. Každý by mal robiť to, čo vie najlepšie. Preto robím plagáty, zbieram peniaze, ktoré posielame armáde a utečencom, ale keď bude treba, vezmem aj kalašnikov.“
MATÚŠ MAŤÁTKO: Doba nepokojná
február-apríl 2022
Autor nám vo vybraných dielach série Biela-modrá-červená Epopej ponúka témy z udalostí dejín Čechov a Slovákov. Vyberá si námety, ktoré v sebe nesú konflikt, určité pnutie. Sú to často udalosti, s ktorými sme sa ako spoločnosť historicky nevysporiadali, či tie súčasné, pred ktorými zatvárame oči. Pozerá sa na ne kriticky, má od nich odstup, nie je sarkastický, ale až prekvapivo odosobnený a pravdivý.
EMA LANČARIČOVÁ: Aphelion
december 2021-január 2022
Vo fotografickej sérii Aphelion nás autorka pozýva na Planétu K, do iného sveta, ktorý sama stvorila. Je niečim záhadným, neurčitým, novým a nepoznaným. A predsa je len zachytením toho, čo je nám známe, iným pohľadom na veci, ktoré nás obklopujú. Autorka využíva vlastnosti fotografie tak, aby z poznaného vytvorila neobjavené.
Ema Lančaričová je vizuálna umelkyňa, pracujúca najmä s analógovou fotografiou. Médium fotografie a jeho vlastnosti sú pre ňu primárnou témou. Pýta sa čo je to fotografia a čím je fotografia dnes. Tvorbu stavia na filozofickom kontexte a experimentálnom prístupe. Organizje workshopy, ktoré sú pre ňu spôsobom, ako priblížiť niektoré z týchto prístupov medzi ľudí – či už historické fotografické techniky alebo nové spôsoby práce s analógovou fotografiou.
WOVEN: Veci verejné
október-november 2021
Do akej miery sa cítime byť aktérmi verejného priestoru? Sme nimi tak automaticky, ako sme súčasťou verejnosti? Stávame sa jeho užívateľmi prvým vykročením na ulicu. Vieme, kde sa cítime bezpečne, vyhýbame sa miestam, ktoré v nás vzbudzujú strach, či nepríjemné pocity. Verejný priestor ovplyvňuje to, ako sa cítime, čo si o miestach myslíme.
Výstava Veci verejné ukazuje ako nad verejným priestorom premýšľajú architektky zo zoskupenia WOVEN. Snažia sa tvoriť priestor, ktorý sa neuzatvára do seba, nie je katalógovým riešením, ale vytvára prijímajúci verejný priestor. Prináša možnosti na zažitie verejného priestoru “po svojom”, na stále nové interpretácie, pre rôzne cieľové skupiny, ktoré sú súčasťou verejnosti. Architektky tvoria “malé architektúry” ako miesta s dôvodom na zastavenie, či dokonca zamyslenie, telesný aj intelektuálny zážitok.